Jedlo je pre človeka zdrojom energie, radosti aj spoločenských zážitkov. Niekedy sa však stáva aj nástrojom na zvládanie nepríjemných emócií. Mnohí ľudia po náročnom dni siahnu po čokoláde, čipsoch alebo inom obľúbenom jedle nie preto, že sú hladní, ale preto, že sa chcú cítiť lepšie. Využívajú pocit, ktorý vzniká v ich tele pri konkrétnom jedle, alebo všeobecne pri jedle. Ak sa takáto situácia opakuje pravidelne, môže ísť o emočné prejedanie.
Tento problém sa týka žien aj mužov všetkých vekových kategórií. Často zostáva nepovšimnutý, pretože navonok môže pôsobiť ako obyčajné maškrtenie. V skutočnosti však býva signálom, že človek sa snaží prostredníctvom jedla vyrovnať so stresom, smútkom, osamelosťou alebo inými náročnými pocitmi. Z amerických filmov je to zachytené často s humorom pri veľkej zmrzline, nutele, ale reálne má emočné prejedanie naozaj pestrú podobu.
Čo je emočné prejedanie a ako ho rozpoznať?
Emočné prejedanie znamená konzumáciu jedla ako reakciu na emócie, nie na fyzický hlad. Človek sa nesnaží zasýtiť organizmus, ale zmierniť psychické napätie alebo si navodiť príjemný pocit. Uspokojuje sa cez žalúdok, čo je forma vyrovnania sa so situáciami, alebo možnosť úniku od problémov.
Typickým znakom býva náhla a intenzívna chuť na konkrétne potraviny, najmä sladkosti, slané pochutiny alebo vysoko kalorické jedlá. Takáto potreba sa objavuje rýchlo a človek má pocit, že ju musí okamžite uspokojiť. Na rozdiel od bežného hladu, ktorý vzniká postupne, emočný impulz často prichádza nečakane.
Po prejedení sa môže dostaviť krátkodobá úľava, no následne bývajú časté výčitky, sklamanie zo seba samého alebo pocit zlyhania. Práve tento kolobeh môže viesť k opakovaniu problému. Samozrejme, stále nehovoríme o následkoch pre trávenie, tráviace orgány, črevá a podivné kombinácie s následkami.
Aké emócie bývajú najčastejšími spúšťačmi?
Najčastejším spúšťačom býva stres. Organizmus v záťažových situáciách produkuje hormóny, ktoré môžu zvyšovať chuť na energeticky bohaté potraviny. Človek tak podvedome vyhľadáva jedlá, ktoré mu prinášajú okamžitý pocit odmeny. Významnú úlohu zohráva aj smútok, pocit osamelosti, frustrácia, nuda či úzkosť. Niektorí ľudia siahajú po jedle po hádke, náročnom pracovnom dni alebo po nepríjemnej životnej udalosti. Iní jedia preto, aby vyplnili prázdny čas alebo sa rozptýlili od problémov.
Zaujímavé je, že spúšťačom nemusia byť iba negatívne emócie. Prejedanie sa môže objavovať aj pri oslavách, odmeňovaní samého seba alebo v situáciách, keď si človek spája jedlo s príjemnými zážitkami z detstva. Asociácia s jedlom, ktorá sa spája s príjemným, alebo s únikom od starostí a prenesením hlavy do pokojnejších čias, sa zdajú byť sci-fi, no tento stav naozaj existuje.
Ako sa z bludného kruhu dostať?
Prvým krokom je naučiť sa rozlišovať medzi fyzickým hladom a emocionálnou potrebou. Pomôcť môže jednoduchá otázka: „Dal by som si teraz aj obyčajné jablko alebo chlieb?“ Ak človek túži výhradne po konkrétnej sladkosti či pochutine, môže ísť práve o emočný impulz. Nejde totiž o hlad. Mnohým ľuďom prospieva zapisovanie situácií, pri ktorých sa potreba jesť objavuje. Po určitom čase možno odhaliť opakujúce sa vzorce správania. Niekoho spúšťa stres v práci, iného večerná samota alebo únava. Ak to vidíte na papieri a dokážete si uvedomiť, čo sa to práve deje, v hlave môžu naštartovať procesy pochybností a poľavenie v chuti. Je to naša hlava, ktorá chcela maškrtiť a presne tá istá hlava si uvedomí, že v skutočnosti nešlo o hlad. Dobrý začiatok, čo poviete?
Dôležitú úlohu zohráva aj pravidelná strava. Príliš dlhé prestávky medzi jedlami môžu zvyšovať riziko nekontrolovaného jedenia. Organizmus, ktorý je skutočne hladný, sa totiž horšie bráni impulzívnym rozhodnutiam.
Pomôcť môžu aj iné formy zvládania emócií. Prechádzka, šport, rozhovor s blízkym človekom, čítanie, relaxačné techniky alebo pobyt v prírode dokážu zmierniť napätie bez toho, aby bolo potrebné hľadať útechu v jedle.
Ak problém pretrváva dlhodobo alebo výrazne ovplyvňuje kvalitu života, vhodné je obrátiť sa na psychológa alebo odborníka na poruchy príjmu potravy. Emočné prejedanie nie je prejavom slabej vôle. Často ide o naučený spôsob zvládania emócií, ktorý možno postupne nahradiť zdravšími návykmi.
Čo obmedziť a na čo sa zamerať?
Pri emočnom prejedaní nepomáhajú drastické diéty ani prísne zákazy. Bez šance. Nemajú zmysel. Môžete sa pokúšať držať akúkoľvek diétu, ale fungovanie tohto problému prebieha celom inak. Diéty môžu naopak zvýšiť napätie a riziko ďalšieho prejedania. Odborníci preto odporúčajú skôr budovať zdravý vzťah k jedlu a venovať pozornosť vlastným pocitom. Vhodné je obmedziť situácie, pri ktorých človek automaticky siaha po jedle bez premýšľania. Môže ísť napríklad o večerné maškrtenie pred televízorom, jedenie pri práci alebo neustále mať po ruke veľké zásoby sladkostí a slaných pochutín.
Najväčší prínos prináša pochopenie vlastných emócií. Keď človek dokáže pomenovať, čo práve prežíva, často zistí, že v skutočnosti nepotrebuje ďalšiu čokoládu, ale oddych, podporu, rozhovor alebo chvíľu pre seba. A práve tam sa začína cesta k trvalej zmene.
Téme emočného prejedania sa venuje aj zaujímavá kniha: https://www.bux.sk/knihy/778847-medzi-hanbou-a-hladom-ako-zastavit-kolotoc-emocneho-prejedania.html
