S odstupom času, čím viac sa vzďaľujeme našej minulosti, tým viac môže pôsobiť prekvapivejšie. Čarodejnice, respektíve ženy považované za bosorky, sa objavovali aj u nás. Dokonca až do povojnového obdobia nám boli známe niektoré čarodejnice z Moravy a Záhoria, a lokálne aj z iných kútov Slovenska. Boli to ženy, ktoré mali schopnosti liečiť, poznali prírodu, alebo boli len dobrými bylinkárkami, o ktorých ľudská poverčivosť a nevzdelanosť šírila klebety. Kým v minulom storočí neprichádzali o život, v 17. storočí sa za odlišnosť platilo životom. Zdá sa až neuveriteľné, ako horlivo fungovala inkvizícia na našom území v minulosti. Popravovať mohli len slobodné kráľovské mestá. V tých ostatných sa mohlo súdiť, ale kata – popravcu, si museli požičať z mesta, ktoré na to malo právo a zaplatiť tohto kata rovnako ako aj jeho požičanie mestu, ktoré ho vyslalo. Tému oživuje unikátna kniha Miesta zločinu a tragédií, ktorá vychádza vo vydavateľstve Dajama koncom októbra 2024.
Čarodejnice, ktoré nemuseli byť čarodejnicami
Inkvizícia, vyslovene vyhľadávanie, identifikovanie, väznenie, súdenie a zneškodňovanie služobníc diabla sa odohrávalo v zmysle odporúčaní smutne slávnej knihy Kladivo na čarodejnice (Malleus Maleficarum), ktorá vznikla v rokoch 1430 až 1505 ako súbor krokov, postupov a trestov pre takéto ženy. Kniha bola v skutočnosti dielom sfanatizovanej dvojice kňazov, ktorá si neváhala vymýšľať a preháňať. No pracovali presne tak, ako dnešní dezinformátori. Svoju znášku výmyslov doplnili o pápežský text a vytvorili falošný dojem posvätenia Vatikánom, ktorý si nikto nedovolil spochybniť. Pre následnú ukážku sily viery a odhodlania boja voči diablovi tak nepochyboval nikto.
Západná Európa začala krvavé prenasledovane každej ženy, ktorá mohla vynikať niečím neobyčajným. Zjavom, schopnosťami, vedomosťami, alebo len bola terčom ľudskej nevzdelanosti a jednoduchosti. Aj u nás sa objavovali prípady obvinení žien, ktoré nemali nič spoločné ani so samotným využívaním prírodných síl. Ich previnenia, ktoré sa dosiahli počas mučenia, sa často podobali naprieč mestám a žalárom. Nikdy sa nestretli, nikdy nevideli knihu Kladivo na čarodejnice a predsa odrecitovali po útrpnom mučení presné obvinenia tak, aby boli jasné súdu. Priznávali sa na obcovanie, tanec s diablom, premieňanie sa na čierne mačky – zásadne čierne. Na čary, alebo počarovanie kráv, zvierat, prinášanie mrazov a búrok na vinič a podobne. Ak úroda klesla a zničilo ju počasie, mohla za to čarodejnica a hľadal sa vinník. Spory medzi sudedmi tak odrazu mohli mať vinníka, no otázne bolo, kto mal peniaze a mohol si zaplatiť súd, prísažných, alebo záležalo kto mal aké postavenie. V našich končinách sa súdilo mestským súdom. Nesúdila cirkev. Napriek tomu máme v našich dejinách stovky upálených žien za čarodejníctvo.
Kniha miesta zločinu a tragédií vysvetľuje viac
V knihe Miesta zločinu a tragédií (v predaji v kníhkupectvách napríklad: bux.sk | martinus.sk | PantaRhei) sa autor, kulturológ a špecialista na netradičné podoby turizmu Tomáš Galierik, venuje už v prvých kapitolách najstarším témam. Sú to upíri, ktorí pôvodne patria do našej kultúry a do Hollywoodu prenikli až vďaka literatúre a zrejme príspevku zo Svätého Jura. Zaujímavou je téma popravovania, katov, šibeníc a ďalšej temnej histórie. Čarodejnice sú však azda najzaujímavejšou témou knihy a hneď z úvodu nám približuje najstaršie známe procesy. Kniha je však zamerané nie na rozprávky a legendy, ale priame konkrétne miesta. Prináša pohľad, kde stáli šibenice, kde sa upaľovalo, aké pamätníky a cedule na týchto miestach nájdeme, alebo čo z tejto temnej histórie prežilo do dnešných čias, aby sme to mohli identifikovať a mať jasno.
Kniha nám však zobrazuje aj mnoho iných tém, ktoré súvisia so zločinom, tragédiami a utrpením. Spája sa s mnohými pamätníkmi a pamätnými tabuľami. AK takéto tabule obsahujú len pár viet, či slov, v tejto knihe sa nachádza toho oveľa viac. Pripomína nám krehkosť života, ťažké doby, režimy, aj všadeprítomnú smrť. Z pietnych dôvodov nezabúda aj na novodobé obete nehôd a zločinu.
foto: zdroj autor knihy.
