známe z Olivový olej je jednou z najoceňovanejších potravín stredomorskej kuchyne. V domácnostiach aj profesionálnych kuchyniach sa považuje za symbol kvality, zdravia a tradičnej chuti. No napriek tomu, že fľaša s nápisom „extra panenský olivový olej“ sa javí ako spoľahlivý dôkaz pravosti, realita je zložitejšia. Ak ste si olej takto označený kúpili v známej predajni, bude mať podchytenú celú oficiálnu trasu od výrobcu po koncového spotrebiteľa. Výnimočne sa stane, že samotný výrobca urobí prešľap a riskuje tak problém. Veľakrát sa však skôr stane, že máme neoficiálne miesta. Napríklad na dovolenke uveríme skvelej ponuke kvalitného oleja cez miestnych, delegáta, alebo od neznámych okoloidúcich. Reštaurácia si dohodne vlastného dodávateľa, alebo bežný nepodnikateľ zatúži po výhodnej cene cez nejaký menej preskúmaný zdroj.
Nezdá sa vám, prečo by niekto falšoval olivový olej? Predstavte si vysoké náklady pri výrobe kvalitného oleja a možnosti, ktoré dosiahnete, ak za rovnakú cenu kvalitného oleja predáte oveľa viac primiešaním lacnejšieho. Stačí dúfať a tŕpnuť, že si to nikto nevšimne. Trh s olivovým olejom je častým cieľom falšovania a zavádzania, najmä v prípadoch, keď spotrebitelia nevedia, čo si majú všímať. Rozlíšiť pravý olej od priemyselne upraveného alebo dokonca riedeného produktu však nie je nemožné.
Problém s falšovaním existuje a je zásadný
Základom je vedieť, že extra panenský olivový olej je najvyššia kategória. Je lisovaný za studena, bez chemického spracovania, a má kyslosť pod 0,8 %. Jeho vôňa býva svieža, pripomína zelené olivy, artičoky alebo trávu, a chuť je typicky horkastá až štipľavá, čo naznačuje prítomnosť polyfenolov – zdraviu prospešných látok. Takýto olej sa nemôže získavať z poškodených, nekvalitných, alebo plodov, ktoré už podliehajú skaze. Falšovanie však najčastejšie spočíva v tom, že sa k extra panenskému oleju pridávajú iné, lacnejšie rastlinné oleje, alebo sa použije nižšia kvalita iného olivového oleja, ktorá sa len preženie cez falošný marketing.
Krajiny ako Taliansko a Španielsko, ktoré sú najväčšími producentmi olivového oleja na svete, majú bohatú históriu spojenú aj s falšovaním. Niekoľko veľkých škandálov v posledných desaťročiach poukázalo na to, že aj renomované značky uvádzali oleje ako „extra virgin“, hoci v laboratórnych testoch nespĺňali požadované parametre. Mnohé z týchto produktov boli navyše miešané z olejov z rôznych krajín, no etiketa zavádzala spotrebiteľa tvrdením, že ide o olej výhradne z talianskych alebo španielskych olív.
Grécko, ktoré je tretím najväčším producentom, má tiež svoj podiel na probléme, no menej medializovaným spôsobom. Dôvodom môže byť to, že grécky trh je silno orientovaný na menších pestovateľov, ktorí dodávajú do miestnych obchodov alebo priamo do reštaurácií. Menší objem vývozu v porovnaní s Talianskom a Španielskom znamená aj menšiu šancu, že sa ich produkty stanú súčasťou veľkých falšovacích reťazcov. Napriek tomu aj v Grécku sa vyskytli prípady, keď boli menej kvalitné oleje exportované ako „extra virgin“. Dôsledné kontroly sú preto nevyhnutné aj tu.
Kontrola kvality pre olivový olej je braná prísne
V Európskej únii sa kontrolou kvality olivového oleja zaoberajú viaceré úrady. Na národnej úrovni sú to poľnohospodárske inšpekcie, colné úrady a v niektorých prípadoch aj potravinové agentúry. V Taliansku je to napríklad Carabinieri pre ochranu poľnohospodárskych produktov, známi aj ako NAS (Núcleo Antisofisticazioni). V Španielsku funguje Agencia de Información y Control Alimentarios, ktorá má právomoci kontrolovať zloženie a pôvod výrobkov. Grécko využíva služby Hellenic Food Authority (EFET), ktorý má na starosti potravinovú bezpečnosť vrátane kontrol označovania a kvality olivových olejov. Na úrovni celej Európskej únie dozerá na pravidlá a ich dodržiavanie Európska komisia. Pravidelne aktualizuje zoznam noriem a metodík testovania.
Trh s olivovým olejom je citlivý a ľahko zneužiteľný, no spotrebiteľ, ktorý vie, čo hľadá, sa dokáže vyhnúť tým najzávažnejším nástrahám. Pravý olivový olej je vzácny produkt, ktorý si zaslúži rešpekt a správnu pozornosť – tak pri výrobe, ako aj pri kúpe.
Čo sledovať a na čo pozor
Domáci spotrebiteľ, ktorý si chce byť istý, že kupuje pravý olivový olej, sa môže orientovať podľa niekoľkých indícií. V prvom rade je dôležité sledovať cenu – príliš lacný olej je takmer vždy podozrivý. Ozajstný extra panenský olej zo Stredomoria málokedy stojí pod desať eur za liter. Dôležitým ukazovateľom je aj obal – mal by byť z tmavého skla alebo kovu, aby chránil obsah pred svetlom. Etiketa by mala obsahovať informácie o krajine pôvodu, dátume zberu olív a ideálne aj označenie chránenej oblasti pôvodu, ako napríklad PDO alebo PGI.
V domácich podmienkach neexistuje jednoduchý spôsob, ako si overiť pravosť oleja na sto percent, no istou pomôckou môže byť chuťová skúška. Extra panenský olej má vždy istú dávku horkosti a mierne štipľavý záver. To je dôkazom prítomnosti antioxidantov, ktoré sa v lacnejších, upravených olejoch nevyskytujú. Ďalším testom môže byť skladovanie oleja v chladničke – kvalitný olej má tendenciu mierne stuhnúť, hoci to nie je univerzálny ukazovateľ kvality.
Malé testy známe z internetu
Chladničkový test: Test, ktorý môže pomôcť odlíšiť falšovaný olej, nie je vždy stopercentný. Musíte mať totiž viac skúseností o tom, ako sa správa originálny olej z oblasti, odkiaľ máte olivy. Niektoré totiž tuhnú a niektoré nie. Ak olivový olej necháte v chladničke (4–6 °C) niekoľko hodín alebo cez noc, mal by začať tuhnúť alebo zakaliť sa. Pretože obsahuje mono-nenasýtené tuky. Tie stuhnú skôr než iné rastlinné oleje. Ak olej ostane úplne číry a tekutý aj po dlhom čase v chlade, môže to byť náznak, že bol zriedený iným typom oleja (napr. slnečnicovým). Pri mnohých extra panenských olejoch to však môže platiť.
Papierový test: Internet spomína aj domáci tip na text s papierom. Nakvapkajte olej na biely papier alebo papierový obrúsok. Pravý olivový olej by mal po niekoľkých hodinách zanechať len jemnú, stredne výraznú škvrnu. Ak sa škvrna javí príliš mastná, s nezvyčajne tmavým okrajom, môže to byť znakom zmesového oleja.
