Americký vojak alebo lekár, ktorý píše cez Facebook osamelým ženám nie je dnes žiadnou novinkou. S pocitom, že „mne sa to nestane“, takéto upozornenia a informácie konzumuje mnoho žien. Práve preto potom časť z nich nie je znepokojená, keď sa taký príbeh odohrá priamo v ich schránke prijatých správ, alebo pod vlastným komentárom k niečomu inému. Zhovárala som sa s Tomášom Šalmonom, autorom knižnej novinky Temná stránka slovenského internetu. Ide o zbierku 30 minirománov, ktoré zachytávajú rôzne udalosti, prípady na slovenskom internete a prinášajú dosť zásadne iný pohľad na realitu toho, čo sa na internete objavuje. Najmä preto, že kniha, hoci nejde do detailov, uvádza to, čo sme tušili, ale báli sa spýtať, alebo si plne predstaviť na sebe.

foto: ilustračná snímka neexistujúceho profilu neexistujúceho amerického vojaka

Rozhovor s autorom zaujímavej knihy a príbehov o nebezpečnom internete

Ako sa to celé k tebe vôbec dostane? Myslím, ženu ako obeť. Chce taká žena rozprávať? Si prvá pomoc v takýchto prípadoch?

Tým, že pôvodne som sa venoval určitej pomoci a postupne sa nabaľovalo všetko, čo akokoľvek ohrozovalo ľudí online, občas sa ku mne, dostali aj obete práve falošných milovníkov. Mal som možnosť pracovať na rôznych článkoch pre médiá, prípadne priamo na svojom portáli mám možnosti, ako môže poškodený človek napísať. Už sa tejto činnosti nevenujem tak ako v minulosti, no  aj počet žien, ktoré hľadajú pomoc ju nájdu na iných miestach. Už na šťastie nie som jediná možnosť v Googli, ako tomu bolo v minulosti. Dozvedieť sa od poškodenej obete podrobnosti je občas náročné a ani detaily nezisťujem. Niekedy to príde samo. Je veľkým šťastím, ak sa objaví žena – obeť, ktorá je otvorená.

Je smutné to priznať, ale zlomená nešťastná žena, ktorá sa otvorila neznámemu americkému vojakovi mohla byť nesmelá a osamelá. Po pochopení, že ju pripravil o tisíce eur a šlo o podvodníka, má určité otvorené rany a ešte stále má otvorené srdce. Poznám prípady, kedy nesmelosť opadla. Mohli byť plné zlosti, túžbe po pomste, odplate, po potrestaní vinníka a nazval by som tak tieto obete ako pozliepané rozbité sklenené poháre. Na takúto symboliku pri novej knihe upozorňujem. Zrazu prezradí a prizná pocity, aj myšlienkové pochody. Vďaka dopadom na niektoré takéto obete som tak mohol lepšie pochopiť, ako výborne to majú podvodníci zo zahraničia premyslené a vyladené. Každú ženu zneužitú týmto spôsobom som navigoval na tie miesta, ktoré by mali mať nástroje pomoci. Tu nie je o čom. Podanie trestného oznámenia, kontakt s bankou, podľa prípadu stlmenie kontaktu s agresorom, alebo odovzdanie komunikácie polícii. To sú prvé zásady. Zároveň by mali mať štatistiku prípadov. Ak takáto štatistika niekde rastie, pevne verím, že sa tým niekto niekedy zaoberal. To je už mimo môj dosah a možnosti. Vždy trvám, aby polícia vedela o každom takomto prípade. Nie vždy to môže byť organizovaná skupina v Nigérii s prepracovanými príbehmi, profilmi a vykonštruovanými príbehmi o rastúcej náklonnosti.

Prečo je ich toľko a stále to vychádza? Prečo vlastne práve americký vojak? Prečo nie učiteľ z Nemecka?

Tých pohľadov a dôvodov, prečo je americký vojak atraktívne povolanie, je viacero. Prípady, s ktorými som sa stretol ja sám, mi určitú predstavu už priniesli.Dôvody, prečo je ženaosamelá a nešťastná, môžu mať rôzne pozadie. Sociálne vylúčený človek, outsider, žena po rozvode, po rozchode, aj ženy s psychickými poruchami. Sú to však často ženy, ktoré sa cítia nepochopené, alebo len nemajú časť na hľadanie vážnej známosti. V nezáväznom rozhovore s neznámym na začiatku o nič nejde. Žena môže mať a často má pochybnosti. Pisateľ môže mať príbeh, prečo vie po slovensky, alebo česky len trochu. Rodina zo Slovenska, predkovia. Alebo si vymyslí príbeh, že jazyk neovláda, ale používa prekladač. Ak je pekný, atraktívny a neusiluje o svoju obeť, čo môže byť zlé na pár spoločných rozhovoroch? Pôsobia neškodne. Keď takýto vojak načne tému, že by sa chcel presťahovať na pokojné Slovensko, predstavte si, čo povedia kamarátky zo školy? Dovliekla si Američana. To je silný medzinárodne uznávaný pas, určite má peniaze a dobrý dôchodok. A možno si ju vezme do Ameriky žiť vlastný americký sen. Myšlienky môžu byť rôzne.

Žena nadobudne pocit, že je taký rozhovor príjemný. Získava pocit záujmu. To mení pohľady a presvedčenie. Rastie dôvera, že to možno tento prípad, ktorý bol niekde v médiách, nemôže byť. Prichádza pocit, že tento je možno pravý. USA je tak veľké. Uniforma mu sekne. Postavenie tiež. Má veľa fotiek, profil pôsobí ako pravý. Lenžednes je veľmi ľahké pomocou Google Lens overiť, či daná fotografia je naozaj týmto človekom. Už v knihe (Ne)bezpečný internet som uviedol jednoduchý postup, ako si môžete overiť na Googli fotografiu a jej pôvod. V tejto súvislosti mi pomerne skoro v zárodku vzťahu dokázali napísať niektoré ženy poďakovanie, že to naozaj pomohlo. 

Myslíš to, že si ženy dnes dokážu lepšie odlíšiť skutočný a falošný profil?

V podstate áno. Overiť si mnohé údaje, pravosť profilu a nazrieť do podozrivých vlastností takých profilov sa dá a nemusíte byť žiaden odborník. Profil, ktorý nemá príspevky, živú komunikáciu reálnych priateľov a ľudí, sám nevychádza von a neudržiava živé vzťahy s ďalšími svojimi priateľmi, je podozrivý. Existuje celý zástup možných nástrojov a spôsobov, ako odlíšiť možný rizikový profil a ten skutočný. Ak plne nastúpi umelá inteligencia, už nebude platiť ani to. Zatiaľ nám môže pomôcť aj nástroj, ktorý už zachránil peniaze a hlavu nejednej oslovenej žene. Jednoducho si vložte jeho fotografie do nástroja Google Lens a hľadajte, kde všade sa objavujú a kto fotografie používa. Práve takto sa podarilo zachrániť niektorým ženám, ktoré priamo fotografie ich nápadníka našli na varovných článkoch, ktoré upozorňovali na desiatky rôznych mien a množstvo falošných profilov, ktoré tieto fotografie používali.

V knihe Temná stránka slovenského internetu je v jednej poviedke práve takýto prípad. Je skutočný?

Do knihy Temná stránka slovenského internetu som použil skutočné prípady zo slovenského internetu, ktoré sa ku mne dostali v rôznych podobách. Ako stručný ppis, aj ako celý výpis kompletnej komunikácie. Pani, ktorá v domnienke lásky k zahraničnému vyznávačovi citov prišla o niekoľko tisíc eur, mi napríklad priniesla celú úprimnú komunikáciu. Poskytla mi pohľad do toho, čo mu písala úprimne v domnienke, že je muž skutočný a že ju miluje. Ten rozhovor, ale aj ďalšie podobné, občas naozaj pôsobia veľmi premyslene. Nie sú to amatéri a osamelý človek, ktorý nachádza cenného priatelia niekedy ťažko priznáva, že je všetko inak. Príbeh, ktorý sa v knihe objavuje, je v skutočnosti niekoľko týždňovým premýšľaním, ako spojiť myslím že štyri hlavné vzájomne podobné prípady do jedného s tým lepším koncom. Čiže áno, príbeh je skutočný, aj nie. Nejde o skutočnú ženu s týmto menom a jej nápadník nemal meno, aké v knihe uvádzam, no hrozba a jej postup je skutočná.

Nešlo použiť jeden konkrétny prípad? Bolo nutné spájať viacero do jedného?

Myslím, že veľmi dôležité je pre knihu a aj čitateľa, že vlastnosti páchateľa, rôzne prvky správania, ale aj hrozba samotná nemajú len jednu inšpiráciu jednej obete a jedného postupu. Ak poznám pri jednom type útoku 20 rôznych scenárov, bolo by ťažké vybrať len jeden najzaujímavejší a vyhnúť sa popisom iných. Vytvoriť unifikované podoby týchto skutočných situácií bolo dôležité. Do 30 poviedok sa tak podarilo priniesť 30 hrozieb a hlavných dejových línií v ktorých nájde podobnosť nejeden z čitateľov. Tier situácie môže poznať z rozprávania, sám ich videl, počul o nich, alebo sú mu povedomé z iných dôvodov. Žiadna popisovaná obeť sa nesmie v príbehoch nájsť a považovať príbeh za svoj. Každý jeden z príbehov sa môže podobať s osudmi ďalších. Mal som možnosť vidieť naozaj veľmi pestré prípady a správania útočníkov. Myslím, že takto zostavené príbehy sú najlepšou formou. Predsa len, Jo Nesbo vytvára fiktívne kriminálne príbehy fiktívneho vyšetrovateľa. Stephen King píše opäť fiktívne trilery a mnoho ďalších autorov rovnako tak. Kniha Temná stránka slovenského internetu je prózou, zbierkou 20 minirománov – menších trilerov, možno komédií. Do značnej miery sú inšpirované skutočnými udalosťami na našom internete.

Kniha nesmie ublížiť obetiam, ktoré si to už prežili. Najmä sa pozrite, ako funguje dnes spoločnosť. Časť Slovenska nachádza zmysel v nenávistných prejavoch, hejtovaní, ponižovaní. Z vlastnej skúsenosti viem, že ak je o niekom známe, že sa stal obeťou podvodu, priláka pozornosť ťažko pochopiteľného spektra ďalších skúšačov, testovačov a agresorov. Ak by sa dalo podľa knihy zistiť, kto je popisovanou obeťou, ľahko by bol terčom výsmechu, poúčania od tých múdrejších, ale taktiež cieľom niektorých špeciálnych diagnóz, ktorí nemajú zábrany a online priestor plne využívanú na zvrátené zábavky.

Čo ten americký vojak? Ak neexistuje, má vôbec niečo spoločné s Amerikou?

Keďže zväčša ide o organizované zahraničné skupiny, hovorí sa často o Nigérii, hoci platobné systémy využívajú rôzne. Nejde o žiadneho amerického vojaka, či lekára. Spojitosť s Amerikou tam však určite je. Páchatelia tejto trestnej činnosti môžu mať niektoré reálie v malíčku. Čeliť môžu jednoduchým otázkam oslovených žien „ako sa žije v tej ďalekej Amerike?“ alebo „už si videl nejakú známu celebritu a filmovú hollywoodsku hviezdu?“ a na niečo také je potrebné byť pripravený. Môžu poznať Ameriku zo zdrojov, z prečítaných informácií. Reálne sa však s Američanom ženy nerozprávajú. V USA nič takéto nefunguje, tobôž takto organizovane. Aj kyberbezpečnosť, poskytovatelia pripojenia, práca vyšetrovateľov s dokazovaním a dátovými stopami je niekde celkom inde. Potom si predstavte hustú zástavbu niekde v Nigérii, kde netušíte, na ktorej ulici stojíte a kto tam poskytuje internet, ak vôbec. Diametrálne odlišný svet. Celkom odlišný spôsob fungovania polície a aj vyšetrovania. 

Čo by mohlo pomôcť ženám, ktoré sa ocitnú v obliehaní milovníkov zo zahraničia?

Osveta nejaká funguje pravidelne. Každým prípadom, kedy žena príde o vyššie čiastky v tisícoch eur. Médiá po celé roky mnohé prípady ignorujú. Okolo roku 2012som mal dlho chuť médiá na podvodníkov upozorňovať, ale odozva bola takmer nulová. Dnes ak sa odohráva závažný prípad, alebo priveľmi vysoká škoda, stúpa aj záujem radového redaktora a redakcie podstúpiť riziko sa vecou zaoberať. Aj médiá dnes chápu, že nejde o „zlú reklamu ako reklamu“, že nikoho nepropagujú, čo bol častý argument, alebo nikoho nepoškodzujú, aby sa vyhli žalobe. Aj to boli argumenty médií, prečo nereagovali v minulosti na mnohé prípady. Dnes je to záležitosťou osvety a témy osobnej bezpečnosti. Túto osvetu potrebujeme. Ja sám veľmi pomaly opúšťam toto prostredie. Pozbavoval som sa techniky, pred rokom úložiska a archívov poznámok.

Vznikli tieto príbehy, ktoré by mali byť dostatočnou osvetou. Pre pokoj všetkých obetí a prispievateľov, ale predovšetkým pre môj vlastný pokoj a istotu nemám žiaden pohľad do minulosti. Zostali len poznámky, žiadne mená a osobné údaje. Z nich vznikla kniha a tá nech je potrebným nástrojom osvety a pomoci. Tieto témy a hrozby sú tu totiž stále. Nezmizli. Možno sa stali sofistikovanejšími. Iné sú nevyladené, amatérske, no stále môžu prekvapiť účinnosťou. Dúfam preto, že si cestu ku knihe nájdu ľudia so záujmom o adrenalín a trilerový žáner. Aj tí, ktorí chcú poznať online svet z inej stránky, než z tej príjemnej.