Ako veľmi je nezabudnuteľný pocit napísaná svoja prvá kniha? Mnoho spisovateľov si na to spomína a veľakrát počujeme o príbehu J.K. Rowlingovej, ktorej knihu opakovane zamietali. Až keď našla vydavateľa pre jej Harryho Pottera, vtedy musela zažívať naozaj veľkú eufóriu. Pýtali sme sa v minulosti už viacerých slovenských spisovateliek, aké je to napísať svoju knihu a listovať si v niečom, čo je podpísané ich menom. Ich pocity boli naozaj rôzne a predsa v niečom veľmi podobné. Napísanie dobrej knihy je mimoriadne náročné a nikto ju nenapíše na prvýkrát. Po napísaní prichádza boj, knihu vydať. Osloviť vydavateľstvá, no vopred sa vyzbrojte trpezlivosťou a faktom, že ste na Slovensku.

Na čo si dať pozor?

Túžite po vydaní svojho príbehu? určite sa vám hodí niekoľko veľmi dôležitých rád, ktoré musíte vedieť a zhodujú sa v tom aj niekoľké slovenské autorky:

• Píšte na počítači. Žiaden vydavateľ dnes nečíta rukou písané texty a strojové texty. Jedine ak by šlo o denník veľmi významnej osobnosti. Bez diskusie.
• Do vydavateľstiev sa posielajú celé rukopisy. Nie otázka, či by nejaká téma zaujala a potom ju napíšem.
• Nevykrádajte iné diela, neinšpirujte sa príliš inými dielami. Je to krok vedľa, riziko. Poriadne.
• Ak už niečo vydáte, nikdy nekritizujte inú autorku, alebo autora, ak sa pokúšate byť autorom, alebo ním ste. poriadny krok vedľa, ktorý sa vám vypomstí o to viac, ak si o sebe myslíte, že ste lepším autorom ako ten kritizovaný.
• Nepíšte poéziu a do vydavateľstva neposielajte. Básničky si píše každé desiate dievča, ale povedzme si úprimne, kto mimo matky, najlepšej kamošky a rovnako naladeného spriazneného človeka si to bude chcieť prečítať?

Napísaný príbeh? Čo s ním? Vydavateľstvám?

Ak máte napísaný príbeh, ktorý je maximálne vyladený, má všetko, čo má mať, až hotový sa posiela do vydavateľstiev. Tu je pes zakopaný. Väčšina vydavateľstiev vám odpíše, ak o knihu záujem nemajú. To najväčšie vám však nemusí odpísať aj niekoľko mesiacov. Za ten čas získate reakcie iných vydavateľstiev  a možno už bude kniha v tlači, kým získate odozvu o záujme, alebo nezáujme o váš rukopis. Je to nešťastné, ak netušíte, či email vôbec do rúk vydavateľstva dorazil. Ak ste napísali poéziu, tú neposielajte do vydavateľstiev vôbec. Radia aj spisovatelia, aj ľudia priamo z vydavateľstiev. Spýtajte sa, koľko a akej poézie sa predá v niektorom z Martinusov, či v predajne ktoréhokoľvek lokálneho kníhkupectva.

V Českej republike existuje rýchla odozva smerom k autorom, u nás nie. Veľmi rýchlo však odpovedá vydavateľstvo Albatros, Slovenský spisovateľ, Fortuna Libri, alebo aj menšie vydavateľstvá ako Monokel, Ultimo Press / Easton Books, prípadne DiXiT, ako nám prezradili svoje skúsenosti niektoré autorky už v minulosti. Pôvodne sme pripravovali motivačný článok venovaný podpore písaniu. Keďže však existuje mnoho autoriek, ktoré svoju knihu nikdy nevydalo a náš trh je veľmi malý, všímame si, že mnoho kníh tak zostáva v zásuvkách. Vždy ich však môžete vydať aspoň ako eknihu. Bezplatne naozaj dobré príbehy vydáva E-knihy Jedou, pražské vydavateľstvo a nevadí, že je kniha v slovenčine.

Aké to je, napísať knihu?

Ak sa to však podarí a vznikne rukopis mimoriadnej kvality, je to zmes mnohých emócií, aj vzrušenia. Každý deň si v myšlienkach buduješ nový svet – postavy, ktoré sa smejú, plačú, trpia a milujú. Slová ti najskôr prúdia ľahko, inokedy sa cítiš, akoby si sa snažil vyloviť perly z hlbokého, temného oceánu. Sú chvíle, keď si presvedčený, že to, čo píšeš, je najlepší príbeh, aký kto kedy čítal. A potom prídu dni, keď si istý, že je to len bezcenný balast, ktorý nikdy nikto neotvorí.

Lenže ak už knihu dopíšeš, prečítaš niekoľkokrát, aby si sa vyhol fatálnym chybám, nezmyslom, nelogickým pádom deja, logiky, súvislostí a všetko naozaj sedí, prichádza moment zváženia vydania. Kto má peniaze, knihu vydá rýchlo v podstate u polovice našich vydavateľstiev. Kto ich nemá, skúšať môže šťastie, či sa vydavateľ bude podieľať na výrobe. Oslovenie vydavateľstiev je naozaj náročné. Takmer väčšina má na to kontakt, ale len časť aj odpíše, že niečo dostala. Dni a týždne bez odpovede. Vlastne aj celé mesiace netušíte, či to prvý vydavateľ dostal a tak ak nekomunikuje, pošlete to inému. Len sa modlíte, aby sa nezobudil ten prvý. Na malom Slovensku je pretlak kníh a pretlak talentov. Takže jedno odmietutie ešte nič neznamená.

Ak sa to však stane a príde záujem zo strany vydavateľstva, nastáva najnáročnejšie obdobie. Editorský zásah, pripomienky, skrátenie, predĺženie, odstránenie chýb, nedostatkov, problémov v deji. Dokončovanie a upracovanie. Napasovanie. Je to niekoľko mesiacov práce. Náročnej práce, v ktorej je zapojených niekoľko desiatok ľudí, než sa kniha stane skutočnou.

Existuje, je v obchodoch a knižniciach… s tvojim menom

Mať svoju knihu so svojim menom medzi ostatnými je ako malý sen. Rovno foto, instagram, facebook, dúfanie, že si ju každý kúpi a bude zmysel písať a propagovať. Vždy je tam tá túžba dosiahnuť vysoké pozície v TOP rebríčku martinusu a zaujať čitateľov, bookstagramerky, alebo dokonca ďalšie médiá. Na malom Slovensku je však nereálne písať a neriešiť iný príjem. Knihy u nás nie sú veľmi ziskové a nemáme veľa ľudí, ktorí sa reálne živia tým, že sú spisovateľmi.

Zamestnanie: „Spisovateľ“. Už ste takých určite videli, ale pravdepodobne vám ich meno nič nepovedalo. Tvrdia to o sebe páni, ktorí vydajú básnickú zbierku v náklade  100 kusov a aj tú si sami zaplatia, alebo nechajú preplatiť sponzormi. Majú tak darček pre priateľov a rodinu na niekoľko mesiacov či rokov. Tí tvrdia, že sú spisovateľmi hrdo kamkoľvek, kam prídu. Väčšina z autoriek zostáva pevne na zemi a pred svojimi čitateľmi sa považujú za spisovateľky. Pred svetom mimo knihy už sú normálnymi učiteľkami, novinárkami, cukrárkami, lekárkami…