Slovenská spisovateľka Emily D. Beňová patrí medzi úspešné autorky. Viditeľné je to predovšetkým na sociálnych sieťach a v rebríčkoch predajnosti na Martinuse, čo je takpovediac ukazovateľ úspechu na trhu. Ako najväčší predajca kníh u nás oslovuje množstvo čitateľov a ak sa kniha dostane do TOP 100 Slovenska, alebo TOP 10, tak jej meno sme tam už videli niekoľkokrát. Všímame si však aj popularitu jej kníh v rôznych rebríčkoch alebo recenziách medzi čitateľmi. Sú to prevažne mladé ženy s presahom do Českej republiky. Píše upírsku, ale hlavne súčasnú romantickú literatúru. Keďže je jednou z autoriek, s ktorými nie je ťažké sa skontaktovať cez sociálne siete a netrpí hviezdnymi maniermi, využili sme možnosť spojiť sa s ňou pre krátky rozhovor.
Rozhovor s Emily D. Beňovou
Emily, pri pohľade na tvoj Facebook je vidieť, že knihám venuješ podstatnú časť svojho života. A nie je ich málo. Máš prehľad v tom, koľko kníh si už napísala alebo v koľkých sa objavuješ ako spoluautorka?
Ahoj. Máš pravdu. Knihám venujem naozaj nemálo času, no teší ma to, pretože robím to, čo ma baví. Či mám prehľad? Priznám sa, že občas sa pozastavím a premýšľam, ktorá kniha je o čom, čo všetko som napísala a kde všade som mala možnosť prispieť svojimi slovami. Ak dobre počítam, je to už 24 diel – z toho šesť sérií, tri knihy boli preložené do češtiny a jedna do maďarčiny. A svojimi poviedkami som prispela do štyroch zbierok poviedok.
Ktorá z kníh je pre teba aj po rokoch tá naj a prečo? Alebo, že by to bola tá posledná?
Vždy je to taký paradox. Najviac milujem tú knihu, ktorú práve tvorím. Avšak na dlhú dobu sa pre mňa stali srdcovkou Temní anjeli. „Premohla“ ich až trilógia 666. Prečo? Pretože s týmto príbehom som sa zžila na 110% percent. Stala som sa jeho neodmysliteľnou súčasťou a prežívala ten príbeh spolu s hlavnými postavami.
Aktuálne ti vychádza kniha 666 démonov. Jej netradičný názov znamená čo? Správne si myslím, že poukazuje na pekelnú tematiku?
Áno, chápeš to správne. Séria 666 je príbeh, ktorý nie je iba o láske, ale aj o tenkej hranici, ktorá nás delí od samotného pekla. Poukazuje na to, ako málo stačí, aby sme sa na miske váh prevážili na stranu zla.
Čo ťa inšpirovalo k tomu, aby si siahla po „dark“ tematike?
Málokto to o mne vie, no ja som autor, ktorý písal LEN fantasy. To, že začnem a budem písať aj ženské romány, v pláne nebolo. Lenže roky odmietania (presne 5) ma prinútili zmeniť rozhodnutie a staviť na klasickú románovú linku. Pravdaže, fantasy mi je stále oveľa bližšie. S príbehom 666 duší som sa pohrávala už v roku 2014. V tom čase vychádzala séria Dva kroky pekla a tento príbeh mi hlodal v hlave naozaj dlho. Potreboval niekoľko rokov, aby dozrel do finálnej podoby. Fantasy mi nikdy nebolo cudzie. Písala som ho už ako stredoškoláčka (Temní anjeli). Darkromance je žáner, ktorý si ja ako autor s divokou fantáziou môžem naplno užiť.
Ak by si zrekapitulovala svoju tvorbu, ktorá z kníh šla naozaj na dračku tak, že to prekvapilo aj teba?
Každou knihou sa posúvam vyššie. Latka stúpa s každým príbehom, takže vždy je to o čosi viac, ale ako prvá ma svojím neskutočným predajom prekvapila kniha Kým nás pravda nerozdelí. Vtedy sa robila dotlač až 5x.
Spomínaš si ešte, ktorá kniha bola prvá, ktorá dosiahla rebríček TOP10 na Martinuse?
Jednoznačne Kým nás pravda nerozdelí. Tá séria sa stala bestsellerom a trónila na prvých miestach celé mesiace.
Čo ťa inšpiruje v písaní? Podľa Facebooku je možné zistiť, že si mamou dvoch dcér. Dokáže mama plne venovať čas písaniu? Nie každá mamička sa stíha venovať svojim koníčkom, ak má na starosti domácnosť a dve deti k tomu.
Mám to šťastie, že mám milujúcu rodinu. Nie raz sa stalo, že som musela baby prenechať na rodičov, pretože ja som musela dopísať či opraviť knihu. Avšak všetko sa dá, ak sa chce. Čo ma inšpiruje? Tú otázku mi kladú pomerne často a ja vždy odpoviem, že vlastne ani neviem. Všetky príbehy sa mi rodia v hlave akosi samé. Nemám vzor, ktorý by som chcela napodobniť. Dokonca nemám ani obľúbený film, či pieseň. Málokto to o mne vie, no knihy nečítam už dlhé roky. Odkedy mám deti nepozerám vlastne ani telku. Vlastným knihám a ich napredovaniu venujem tak veľa času, že ma neláka čítať príbehy iných autorov, či zabíjať voľný čas pozeraním filmov. Keď mám trochu voľna, radšej sa prejdem po záhrade, vyplejem skalku, pokosím trávniky… alebo vyrobím miniatúrku.
Je niečo, čo ťa vytrhne z inšpiratívneho písania a máš následne problém sa naladiť na správnu vlnu?
Väčšinou ak píšem, tak mi nevadia nečakané vyrušenia. Avšak je jedna veta, ktorá ma stopne a ja sa vrátim do reality: „Mami, to ja vážne mám dnes umrieť od hladu?“ 😀
Niektorí autori k písaniu potrebujú hudbu. Aspoň taká je moja skúsenosť z čítania rozhovorov so zahraničnými spisovateľkami. Niektoré počúvajú konkrétneho interpreta, Youtube, ba Jasinda Wilder neváhala v jednej knihe uviesť zoznam linkov na Youtube videá, ktoré majú čitateľke navodiť rovnaké nálady, aké mala ona pri písaní. Možno to nejakú čitateľku naozaj zaujalo. Netuším. Ako je to u teba? Alebo uprednostňuješ absolútne ticho?
Mám etapy. Alebo skôr obdobia. Raz hudbu potrebujem, inokedy mi vyhovuje úplné ticho. Ale keď sa na to pozriem s nadhľadom, skôr som tichý spisovateľ, ktorému stačia vlastné myšlienky.
Zväčša nesú knihy na obálkach logo vydavateľa. Nie všetky tvoje knihy si vydavateľ označuje. Sú totiž aj také, ktoré si vydávaš sama. S čím sa musí pasovať človek, ak sa púšťa do riskantnej operácie, akou je vydanie knihy na vlastné náklady?
Je toho veľmi veľa, s čím samovydavateľ bojuje. Od hľadania správnej korektorky až po tlačiareň, ktorá mu urobí cenu, čo ho nezruinuje. Cez vydavateľa je vydanie knihy pre autora hračka. Vlastne sa vtedy autor o nič nestará. Všetko za neho urobí vydavateľstvo. Vyskúšala som si oba spôsoby a dospela som k záveru, že TAKTO mi to vyhovuje. Som pánom sama sebe a mám nad všetkým prehľad a definitívne slovo. Mám rada samostatnosť a myslím, že to je aj očividné. Som na seba veľmi prísna a preto tvrdo pracujem, aby som sa pri spätnom pohľade mohla usmiať a povedať, že som si toto všetko vybojovala úplne sama a malo to zmysel.
PS: Možno to ešte málokto postrehol, no aj knihy, ktoré si vydávam sama, už majú svoje vlastné logo. 😉
Čítajú čitateľky tvoje knihy svedomito a dôsledne? Nestretávaš sa s tým, že otázky čitateliek zodpovedáš navigovaním na čísla strán, kde vysvetľuješ čo a ako? Pamätám si rozhovor s jedným spisovateľom, ktorý mal problém s čitateľmi, ktorí tak preskakovali jeho dej, že mu potom kládli zbytočné otázky. Mám však obavy, že tak priznal nezáživný dej jeho poviedky, ak sa toto stalo.
Ešte sa mi to nestalo. Musím dodať – našťastie. Doteraz som sa stretla s čitateľmi, ktorí lepšie vedeli, čo kde v knihe je než ja 😀 Dokonca mi pripomenuli detaily, na ktoré som už aj zabudla.
Spoznávajú ťa ľudia na ulici ako spisovateľku? Mám na mysli ulicu ďaleko od knižníc, plánovaných besied, stretnutí s čitateľmi a teda prípady, kedy ide naozaj o náhodu.
Nie, ešte sa mi nestalo, aby ma niekto na ulici zastavil a povedal: „Nie ste vy tá Beňová?“ Zato sa mi nie raz stalo, že som sa dala do reči s osobou, ktorá mi potom povedala: „To ste vy? Kokos, však ja mám prečítané všetky vaše knihy!“ A raz sa mi stalo pri podobnom rozhovore, kedy vyšlo najavo, že som to naozaj ja – „Ale veď vy ste úplne normálna. Nijaká namyslená deva ako iné celebrity.“ 😀
Najnovšia kniha 666 démonov je druhým dielom trilógie, ak správne rozumiem. Tretí diel je už napísaný, alebo práce na ňom ešte len prebiehajú?
Všetko je už dávno uzavreté. Keď vydávam sériu, je to až vtedy, keď je kompletná. Jednotku som začala písať niekedy po lete v roku 2019. Bola dopísaná tesne po Vianociach. Vtedy som si dala pár dní pauzu, no dvojka vo mne hlodala, a tak som ju 7.1.2020 začala písať. Tretia bola dopísaná v rovnakom roku v lete.
Držíme palce!
Za redakciu ZDRAVAKRASA sa pýtala Rebeka. Knihy Emily D. Beňovej nájdete na martinus.sk, alebo na bux.sk.
Ďakujem za rozhovor a čitateľom prajem príjemné čítanie.
