Umyjete si tvár a o niekoľko hodín je čelo opäť lesklé, nos mastný a pri dotyku zostáva na prstoch nepríjemný mastný film. Prvá myšlienka býva jednoduchá: pleť asi neumývam dostatočne. Alebo za to môže jedlo. V skutočnosti je mastná pleť predovšetkým výsledkom činnosti mazových žliaz. Tie produkujú kožný maz. Inak povedané sebum. A hoci ho pri mastnej pleti máme niekedy až priveľa, samotný maz nie je nepriateľ. Pomáha chrániť povrch kože a obmedzuje stratu vody. Problém nastáva, keď ho pokožka vytvára viac, než potrebujeme.
Prečo sa pleť mastí?
O tom, ako aktívne sú naše mazové žľazy, rozhoduje do veľkej miery genetika a hormóny. Práve preto sa mastná pleť často výraznejšie prejavuje počas puberty, keď stúpa pôsobenie androgénov – hormónov, ktoré stimulujú mazové žľazy.
Hormonálne vplyvy však nekončia dospievaním. Produkcia mazu sa môže meniť počas života a u žien môže súvisieť aj s hormonálnymi výkyvmi. Ak sa výrazná mastnota objaví spolu s nezvyčajne silným akné, nepravidelnou menštruáciou alebo zvýšeným rastom ochlpenia, je vhodné problém konzultovať s lekárom. Jednou z možných príčin môže byť hormonálna porucha, napríklad syndróm polycystických ovárií. Mastnejšie bývajú najmä oblasti s vysokým počtom mazových žliaz – čelo, nos a brada. Preto môže mať človek mastnú takzvanú T-zónu, zatiaľ čo líca zostávajú normálne alebo dokonca suché.
Mastné jedlo nerovná sa mastná tvár
Hranolčeky alebo mastné mäso sa nepremenia priamo na kožný maz. Súvislosť stravy s pokožkou je omnoho zložitejšia.
Výskum sa zaoberá najmä vzťahom stravy a akné. Niektoré štúdie naznačujú, že jedálniček s vysokou glykemickou záťažou – teda s veľkým množstvom potravín, ktoré prudko zvyšujú hladinu cukru v krvi – môže u niektorých ľudí akné zhoršovať. Skúma sa tiež súvislosť medzi akné a konzumáciou kravského mlieka. Výsledky však neznamenajú, že konkrétna potravina automaticky spôsobí mastnú pleť každému človeku. Oveľa väčší zmysel než univerzálne zákazy má sledovať, či sa stav vlastnej pokožky pri určitom spôsobe stravovania opakovane mení.
Viac umývania nemusí znamenať menej mazu
Pri mastnej pleti zvádza človeka pocit na dotyk k častejšiemu umývaniu. Agresívne čistenie však nie je riešením. Dermatológovia odporúčajú tvár umývať približne dvakrát denne a po výraznom spotení. Drhnutie, silne odmasťujúce prípravky alebo kozmetika s veľkým množstvom alkoholu môžu pokožku podráždiť a narušiť jej prirodzenú bariéru. Pleť potom môže byť paradoxne súčasne mastná, napätá a podráždená.
Vhodnejší je jemný čistiaci prípravok a vlažná voda. Ani mastnú pokožku netreba nechávať bez hydratácie. Ľahký hydratačný krém označený ako „oil-free“ alebo „non-comedogenic“ jej môže prospieť bez zbytočného zaťažovania pórov. Podobné označenie je vhodné hľadať aj pri opaľovacích prípravkoch a mejkape.
Čo môže mastná pleť spôsobiť?
Vyššia produkcia mazu sama osebe ešte neznamená akné. V kombinácii s odumretými kožnými bunkami a zmenami vo vlasovom folikule však môže prispievať k upchávaniu pórov. Vznikajú komedóny – čierne a biele bodky – a následne sa môže rozvinúť zápalové akné.
Preto môže pri mastnej a aknóznej pokožke pomôcť napríklad kyselina salicylová. Ani tu však neplatí, že čím silnejší prípravok použijeme, tým lepší bude výsledok. Ak pokožka páli, výrazne sa začervená alebo sa začne šúpať, je vhodné používanie obmedziť alebo produkt vymeniť. Pri výraznej mastnote spojenej s pretrvávajúcim akné má význam dermatológ. Cieľom starostlivosti totiž nie je odstrániť z kože všetok maz. Pokožka ho potrebuje. Ide o to nájsť rovnováhu medzi nadmernou mastnotou, čistými pórmi a zachovanou kožnou bariérou.
A možno práve to je najčastejšia chyba pri mastnej pleti: snaha vysušiť ju za každú cenu.
