Temná turistika. Hovorí ti tento pojem niečo? Strhla si sa, že niečo podobné praktikuješ, ale nie je vhodné o tom hovoriť nahlas? Nejde o nič zakázané, napriek tomu sa tým bežne nechválime. Ak nevieš o čo ide, lákala by ťa dovolenka na miesto, kde niekto zomrel, alebo sa odohrala nejaká tragédia? Dobre, nehovorme tomu dovolenka, ale stačí cesta, túra, alebo len prechádzka, ak takéto miesto nie je ďaleko od domu. Cestovať na takéto miesta sa na prvé počutie zdá zvláštne. Takzvaný Temný turizmus pritom existuje, praktikujeme ho pomerne bežne, len sa o tom nehovorí. Temným turizmom už je len cesta na cintorín. Na miesto, kde odpočívajú mŕtvi, alebo na miesta, kde sú pochované významné osobnosti.

foto: v Budapešti je cieľom turistov pamätník, ktorý pripomína Židov, ktorých k Dunaju dovliekli, prinútili vyzuť a časť postrieľali, deti pohádzali do Dunaja. Miesto tragédie navštevované z pietnych dôvodov. O udalosti hovorí aj kniha Mengeleho dievča.

Temný turizmus máme aj na Slovensku

Pyramída v Ivanke pri Dunaji nie je hrobom, len miestom leteckého nešťastia, pri ktorom zomrel M. R. Štefánik a predsa je turistickou atrakciou, dôležitým cieľovým miestom. Ak opúšťame domov a ideme za zážitkom, alebo pre pietne dôvody navštevujeme takéto miesto, nech sa to slovo k tomu hodí alebo nie, ide o „dark tourism“, čiže temný turizmus. Definíciu turizmu spĺňa takáto cesta v momente, ak nasadnete do auta, natankujete, dáte si občerstvenie a na danom mieste strávite nejaký čas.

Ak sa vám slovo turizmus nepáči, je to len preto, že si ho definujeme vždy nesprávne. Zväčša ako predstavu upoteného autobusu, dovolenkárov v lietadle, vylihovačov na pláži, alebo fotografov, ktorí fotia pamiatky v historickom centre. Turizmus je neraz aj náš záujem o históriu krajiny, miesta, či vlastnej rodiny. Turizmom je aj vydávanie sa na miesta, ktoré nás obohacujú na duchu, niečím napĺňajú. Je to akákoľvek cesta za nejakým miestom, aby sme na tom mieste niečo videli, pocítili, alebo zažili. Masy smerujú do Osvienčimu, na hroby Karla Gotta, k hrobom Jana Wericha, aj v určitom čase aj k niektorým slovenským hrobom. V New Yorku som v Central Parku našla miesto, ku ktorému chodilo mnoho ľudí. Prinieslo malý kvietok, či sviečku. Všimla som si ľudí z Filipín, Číny, Čiech, Poľska… z celého sveta. Bol december 2020 a to miesto bolo miestom vraždy Johna Lennona (8. decembra 1980).

Miesta, ktoré sa u nás s temným turizmom spájajú najčastejšie:

• Mohyla v Brezovej pod Bradlom a Mohyla v Ivanke pri Dunaji
• Údolie smrti a múzeá SNP na východe, prípadne Pamätník na Dukle
• Múzeum SNP v Banskej Bystrici a výstava vojenskej techniky
• Vojnový vlak vo Zvolene
• Hroby významných osobností našich dejín
• Slavín v Bratislave

• Miesta, ktoré nám pripomínajú železnú oponu, totalitu, komunistov a politický režim a jeho zverstvá.
• Vojnové cintoríny vo Važci, v Bratislave, a v mnohých ďalších obciach a mestách
• Miesta vrážd a zločinu
• Pamätné tabule obetí zločinu, obetí vpádu Sovietskych vojsk z roku 1968
• Mnohé pamätníky I. a II. svetovej vojny
• Vypálené obce a ich pamätníky, alebo pozostatky obce Kalište.
• Pozostatky zrušených obcí
• Staré cintoríny, často židovské cintoríny bez údržby

Trochu psychológie

Hovoriť o týchto miestach ako o turistických atrakciách, alebo turistických cieľoch vnímame rozpačito. Nechceme vyzerať, že sme divné, ak z nejakého dôvodu toto je nás cieľ. Spoločensky sú tieto témy tabuizované, alebo nie vždy ich môže aj naše okolie prijímať ako vhodné ciele turizmu a plánovanej cesty. Takto to berie spoločnosť. Každý je nejaké nastavený, vyznáva hodnoty a definuje si svoj čas, ciele a záujmy podľa seba. Nevidí do potrieb a záujmov druhého a tak ak sa aj stane, že vás niekto posudzuje podľa aktuálnych záujmov, nie je nutné sa vždy prispôsobovať.

Smerujeme na tieto miesta aj preto, že nám nie je ľahostajná minulosť, alebo obete. Prípadne chceme spoznávať túto krajinu aj inak ako len cez známe hrady a zámky, tie isté známe zoologické záhrady a masové atrakcie. Nadchnú nás filmy, dokumenty, oživené udalosti II. svetovej vojny v knihách. No tie miesta existujú, sú reálne a dajú sa navštíviť. Dokonca sú neraz ľudoprázdne. Kniha Miesta zločinu a tragédií koncom roka 2024 prináša niekoľko pohľadov, prečo tieto miesta majú pre nás zmysel.

Veď toľkokrát ide len o stručnú ceduľu s dátumom a pár slovami. Netušíme viac o udalostiach a pozadí. Časom vyprchajú emócie aj pamätníci. V našich dejinách sa odohrali mimoriadne veci. Ťažko pochopiteľné tragédie. Ich význam, bolesť ale pokojne aj dopad si časom prestaneme uvodomovať a prestanú byť ponaučením. Autor, kulturológ Tomáš Galierik v knihe unikátnym spôsobom približuje význam a dôležitosť takýchto miest. Určite preto knihu Miesta zločinu a tragédií odporúčame. Hoci je prvým dielom trilógie Temné Slovensko, je tou najlepšou knihou na túto tému, akú si môžete priať vidieť, dostať a prečítať.

V predaji na:  Bux.sk | Martinus.sk | PantaRhei.sk