To, čo sa v jednej krajine považuje za bežnú otázku, môže byť v inej spoločnosti vnímané ako neslušné či dokonca urážlivé. Jazyk a spoločenské normy sú hlboko zakorenené v kultúre, preto sa pri cestovaní alebo medzinárodnej práci oplatí vedieť, ktorým témam sa radšej vyhnúť.

Vek ako tabu v USA

V Spojených štátoch je otázka „Koľko máš rokov?“ citlivá. V pracovnom prostredí môže evokovať diskrimináciu na základe veku, preto sa o tejto téme nehovorí otvorene. Dokonca aj v spoločenských rozhovoroch je otázka veku považovaná za príliš osobnú, najmä pri ženách. Namiesto priameho zisťovania sa používa odhad alebo neutrálne komplimenty, ktoré nezraňujú.

Plat a financie v Japonsku

V Japonsku je neslušné pýtať sa na výšku platu alebo osobné financie. Spoločnosť je nastavená na harmóniu a vzájomný rešpekt, preto priame otázky o peniazoch narúšajú rovnováhu. Namiesto toho sa o platoch diskutuje len vo formálnych kontextoch, kde sú hranice jasne dané. Tento prístup súvisí s kultúrnym princípom „zachovania tváre“ – dôležité je, aby nikto nebol zahanbený alebo postavený do nepríjemnej situácie.

Rodinný stav v Európe

V niektorých európskych krajinách sa otázky typu „Prečo ešte nie si ženatý/vydatá?“ alebo „Kedy budete mať deti?“ považujú za nevhodné. Spoločnosť je čoraz citlivejšia na súkromie a individuálne rozhodnutia. To, čo sa kedysi vnímalo ako bežná konverzácia, dnes môže pôsobiť ako nátlak alebo dokonca diskriminácia. Vývojom spoločenských noriem sa rodinný stav stal oblasťou, ktorá sa rešpektuje ako osobná.

Krajiny s islamom

Spoločensky nie vhodné otázky sú mnohé osobné otázky muža smerované k žene, ak je žena vydatá, alebo otázky na islam, ktoré sú pokladané nevhodne. Napríklad spôsobom, ktorým dávate najavo opovrhovanie. Mnoho Európanov sa toho dopustí, ajj v dovolenkových destináciách, keď sa idú pýtať a presvedčiť o niečom „z internetu“ a dosť nevhodným spôsobom, pokiaľ jazykové znalosti vôbec dovolia.

Náboženstvo a politické presvedčenie

V multikultúrnych prostrediach sú otázky o náboženstve alebo politickom názore veľmi rizikové. To, čo je v niektorých krajinách prirodzenou súčasťou rozhovoru, sa inde chápe ako zásah do súkromia alebo pokus o hodnotenie. Najmä na pracoviskách sa tieto témy považujú za tabu, pretože môžu rozdeliť kolektív alebo spôsobiť konflikty.

Prečo sa ľudia urazia: efekt „zachovania tváre“

Psychológovia hovoria o fenoméne „face-saving culture“, ktorý je výrazný najmä v Ázii, no v rôznych formách sa vyskytuje po celom svete. Ide o potrebu zachovať si dôstojnosť a vyhnúť sa situáciám, kde by človek stratil rešpekt pred ostatnými. Nevhodná otázka môže spôsobiť, že sa človek cíti zahanbený alebo zosmiešnený. Preto sa v mnohých kultúrach uprednostňuje neutrálna a zdvorilá komunikácia pred priamymi, osobnými otázkami.

Čo si z toho vziať

Ak cestujeme alebo pracujeme v medzinárodnom prostredí, oplatí sa poznať základné tabuizované témy. Vek, peniaze, rodinný stav, náboženstvo či politika môžu v rôznych krajinách vyvolať odlišné reakcie. Bezpečnou stratégiou je držať sa neutrálnych tém – jedla, kultúry, cestovania alebo záľub. Takto sa dá vyhnúť nedorozumeniam a zachovať dobré vzťahy.

Ak vás téma zaujíma viac:

• https://www.bbc.com/worklife/article/20210309-the-unspoken-rules-of-asking-questions-around-the-world
• https://www.psychologytoday.com/us/blog/between-cultures/201907/face-and-facework-in-different-cultures