Poznáme IQ, ale menej sa venujeme už EQ, ktorú považujeme za úplnú samozrejmosť, alebo sa jej bojíme, pretože meranie EQ je komplikovanejšie. Emočná inteligencia (EQ) je schopnosť rozpoznávať, chápať a efektívne zvládať vlastné emócie a emócie druhých ľudí. Na rozdiel od tradičného konceptu inteligencie (IQ), ktorý sa týka kognitívnych schopností, ako sú logické myslenie a riešenie problémov, EQ sa zameriava na emocionálne a sociálne aspekty ľudského správania.

Hlavné prvky emočnej inteligencie zahŕňajú:

1. Sebauvedomenie: Schopnosť rozpoznať a pochopiť vlastné emócie, vedieť, ako ovplyvňujú vaše správanie, a rozpoznať svoje silné a slabé stránky.
2. Sebaregulácia: Schopnosť kontrolovať alebo prispôsobiť svoje emócie a impulzy, udržiavať si pokoj v stresových situáciách a zostať v rovnováhe.
3. Motivácia: Schopnosť byť motivovaný niečím viac než len vonkajšími odmenami, ako sú peniaze či status, a vytrvalosť pri dosahovaní cieľov, aj keď čelíte prekážkam.
4. Empatia: Schopnosť rozpoznať a chápať emócie iných ľudí, vcítiť sa do ich situácie a reagovať primerane na ich potreby a pocity.
5. Sociálne zručnosti: Schopnosť efektívne komunikovať, nadväzovať a udržiavať medziľudské vzťahy, vedieť pracovať v tíme a zvládať konflikty.

Ľudia s vysokým EQ sú zvyčajne lepšie vybavení na zvládanie medziľudských vzťahov, úspešne riešia konflikty, pracujú efektívne v tímoch a dokážu lepšie zvládať stres a zmeny. EQ je dôležitým faktorom nielen v osobnom živote, ale aj v profesionálnej kariére, pretože dobrá práca s emóciami prispieva k lepšiemu vedeniu, tímovej spolupráci a celkovej pracovnej spokojnosti.

Nedostatok emočnej / emocionálnej inteligencie a jej problémy

Emočná inteligencia (EQ) hrá kľúčovú úlohu v našich každodenných interakciách, ovplyvňuje spôsob, akým komunikujeme, riešime konflikty a reagujeme na stresové situácie. Napriek tomu, že EQ je veľmi cenná vlastnosť, nie každý ju má dostatočne rozvinutú. Čo sa stane, keď niekto nemá dostatočnú emočnú inteligenciu? Ako sa to prejavuje a ako môžeme takémuto človeku pomôcť?

Prejavy nízkej emocionálnej inteligencie

1. Neschopnosť rozpoznať vlastné emócie: Osoba s nízkym EQ často nedokáže presne identifikovať, čo cíti. Môže byť zmätená svojimi emóciami, často ich prehliada alebo potláča. Napríklad, namiesto toho, aby rozpoznala, že je frustrovaná, môže to vyjadriť ako hnev alebo podráždenosť, bez uvedomenia si skutočnej príčiny.
2. Impulzívne správanie: Ľudia s nedostatočnou emočnou inteligenciou môžu konať impulzívne, nedokážu kontrolovať svoje emocionálne reakcie. Môže sa to prejaviť náhlymi výbuchmi hnevu, frustrácie alebo smútku, ktoré sú neprimerané danej situácii.
3. Problémy v medziľudských vzťahoch: Nízka emočná inteligencia sa často prejavuje v obtiažach pri budovaní a udržiavaní zdravých vzťahov. Osoba môže mať problém chápať emócie druhých, čo vedie k nedorozumeniam, konfliktom a pocitu osamelosti. Napríklad, ak niekto nepochopí, že jeho kolega je pod stresom, môže mu priradiť nesprávne úmysly a vytvoriť napätie v pracovnom prostredí.
4. Neschopnosť prijať kritiku: Ľudia s nízkym EQ majú často problém prijať kritiku konštruktívnym spôsobom. Namiesto toho, aby videli kritiku ako príležitosť na rast, môžu sa cítiť osobne napadnutí a reagovať obranným alebo agresívnym spôsobom.
5. Problémy s empatiou: Nedostatok empatie je ďalším znakom nízkej emočnej inteligencie. Človek nedokáže pochopiť alebo oceniť pocity a perspektívy iných, čo môže viesť k necitlivým komentárom alebo neprimeraným reakciám v citlivých situáciách.

Ako pomôcť človeku s nízkou emocionálnou inteligenciou?

1. Podporujte sebareflexiu: Povzbuďte danú osobu, aby venovala čas premýšľaniu o svojich emóciách. Môže to zahŕňať písanie denníka, kde bude zaznamenávať svoje pocity, alebo jednoduché rozhovory o tom, ako sa cíti v rôznych situáciách. Cieľom je pomôcť jej rozpoznať a pomenovať svoje emócie.
2. Naučte zvládať impulzívne reakcie: Pomôžte osobe osvojiť si techniky zvládania stresu, ako je hlboké dýchanie, meditácia alebo krátka prestávka pred reakciou na situáciu. Tieto nástroje jej môžu pomôcť lepšie zvládať svoje emócie a vyhnúť sa impulzívnym reakciám.
3. Rozvíjajte empatiu: Trénujte schopnosť empatie tým, že povzbudíte osobu, aby sa zamyslela nad tým, ako sa môžu cítiť iní ľudia v rôznych situáciách. Diskutujte o rôznych scenároch a skúste si predstaviť pocity a potreby ostatných.
4. Podporte komunikačné zručnosti: Komunikácia je kľúčová pre zlepšenie EQ. Pomôžte osobe rozvíjať svoje komunikačné zručnosti, aby dokázala jasne a efektívne vyjadriť svoje pocity a myšlienky. Môže to zahŕňať aj tréning aktívneho počúvania, kde sa naučí skutočne počúvať, čo hovoria ostatní.
5. Buďte trpezliví a podporní: Zvyšovanie emočnej inteligencie je proces, ktorý vyžaduje čas a trpezlivosť. Buďte podporní a povzbudzujte každé malé zlepšenie, aby daná osoba videla, že jej úsilie prináša výsledky.

S vyhodnotením emocionálnej inteligencie je to ťažšie

Kým pri IQ existujú systémy jeho vyhodnotenia a každému je jasné, že určitá číselná hodnota je niečo, čo udáva dobré, horšie, alebo priemerné údaje, pri EQ je to ťažšie. Neexistuje jednoznačné meranie a jednotný spôsob, ako presne zmerať EQ. Avšak vyvinulo sa niekoľko nástrojov a testov, ktoré sa snažia zachytiť rôzne aspekty emočnej inteligencie. Tieto testy sa zvyčajne zameriavajú na schopnosti, ako je rozpoznávanie a pochopenie emócií, sebaregulácia, empatia a sociálne zručnosti.

Najčastejšie používané metódy merania EQ:

Emotional Competence Inventory (ECI)

ECI je test, ktorý hodnotí emočnú kompetenciu v pracovnom prostredí. Bol vyvinutý Danielom Golemanom a Richardom Boyatzisom. Tento dotazník zisťuje, ako dobre človek zvláda svoje emócie a medziľudské vzťahy na základe sebaohodnotenia a hodnotenia druhých.

Mayer-Salovey-Caruso Emotional Intelligence Test (MSCEIT)

MSCEIT je test založený na výskume Johna D. Mayera, Petera Saloveya a Davida R. Carusa. Je to jeden z najznámejších testov na meranie EQ. Hodnotí schopnosť jednotlivca spracovať emocionálne informácie a používať ich pri riešení problémov. Test zahŕňa úlohy, ktoré merajú štyri hlavné oblasti EQ: vnímanie emócií, používanie emócií, porozumenie emóciám a zvládanie emócií.

Bar-On Emotional Quotient Inventory (EQ-i)

EQ-i je ďalší známy nástroj na meranie EQ, ktorý vyvinul Reuven Bar-On. Tento test sa zameriava na širokú škálu emočných a sociálnych kompetencií. EQ-i hodnotí faktory ako sebaúcta, sebaregulácia, empatia, medziľudské vzťahy, adaptabilita a zvládanie stresu.

Schutte Self-Report Emotional Intelligence Test (SSEIT)

Tento test je sebahodnotiacim dotazníkom, ktorý meria štyri aspekty EQ: vnímanie emócií, využívanie emócií, porozumenie emóciám a reguláciu emócií. SSEIT je často používaný v akademických výskumoch a bežne dostupný.

Typy charakteru, ktoré komplikujú vyhodnocovanie EQ

Aby to nemali psychológovia a organizácie také jednoduché, existujú medzi nami ľudia, ktorí sú schopní kamuflovať a meniť výsledky meraní a testov. Dokážu sa výrazne pretvarovať a skrývať skutočné emócie. Dajú sa vylúčiť až dlhodobým pozorovaním a najmä jasnou identifikáciou inej diagnózy a charakterových čŕt. Pomerne zásadne výsledky môžu meniť alebo celkom znehodnocovať charaktery, či dokonca presahovať merateľné hodnoty napríklad:

Narcisti

Narcisti majú prehnaný pocit vlastnej dôležitosti, potrebu obdivu a nedostatok empatie voči druhým. Pri sebahodnotiacich testoch EQ majú tendenciu nadhodnocovať svoje schopnosti, pretože ich sebaobraz je skreslený. Môžu tvrdiť, že sú veľmi empatickí a zvládajú svoje emócie, no v skutočnosti môže byť ich schopnosť rozpoznať a reagovať na emócie druhých veľmi nízka.

Sadisti

Ľudia so sadistickými sklonmi majú radosť z ubližovania iným, či už fyzicky alebo emocionálne. Tento typ osobnosti môže mať veľmi nízku empatiu a zlú schopnosť regulovať svoje emócie v sociálnych situáciách. Pri hodnotení EQ môžu dosahovať nízke skóre v oblastiach, ako je empatia a sociálne zručnosti.

Egoisti

Egoisti sú zameraní prevažne na svoje vlastné potreby a záujmy, pričom málo prihliadajú na potreby druhých. Tento postoj môže viesť k nízkym hodnotám EQ, najmä pokiaľ ide o schopnosť chápať a reagovať na emócie druhých. Egoisti môžu tiež skresľovať svoje výsledky v sebahodnotiacich testoch, keďže si neuvedomujú, ako ich správanie ovplyvňuje ostatných.

Psychopati

Psychopatia je charakterizovaná nedostatkom empatie, povrchnými emóciami a manipulativitou. Psychopati môžu byť veľmi zruční v predstieraní emocionálnej inteligencie, čo môže skresliť výsledky testov. Hoci môžu vykazovať určité aspekty vysokej EQ, ako je manipulácia druhých, ich skutočná schopnosť empatizovať a vytvárať autentické emocionálne vzťahy je veľmi nízka.