Hoaxy – teda klamlivé alebo úplne vymyslené správy – sú na internete prítomné už desaťročia, no s rozmachom sociálnych sietí nabrali úplne nový rozmer. Existovali dávno pred internetom. Veď vraj za mor mohli Židia, ktorí trávili studne. Aj vtedy, ak žiadni Židia v meste nežili. Propaganda počas II. svetovej vojny proti Židom bola tiež šialeným nákladom hoaxov. Svojho času sa hoaxy šírili aj s prvým vynájdením očkovania proti tuberkulóze, záškrtu a týfusu. Faktom zostáva, že výskum nám umožnil vynájsť množstvo liekov a záchrany pre diagnózy, pri ktorých sa umieralo. Hoaxy odrádzali ľudí od očkovania v dávnej minulosti a je tomu dodnes. Zdieľajú sa rýchlo, často bez overenia a v mnohých prípadoch ich ľudia vnímajú ako pravdu – aj napriek tomu, že ich obsah je nepravdivý, skreslený alebo úplne vymyslený. Prečo to tak je?

Jasná, jednoduchá a rýchlo uchopiteľná lož

Psychológia nám opakovane dokazuje, že mozog preferuje jednoduchosť. Ak je správa zrozumiteľná, výstižná a má silné emocionálne pozadie, má oveľa väčšiu šancu, že jej človek uverí – aj keď je nepravdivá. Naopak, pravdivé informácie bývajú často zložité, podmienené množstvom okolností, vyžadujú kontext a nie sú „na prvú dobrú“ také presvedčivé. Hoax naproti tomu pracuje s jasnou správou: niečo sa stalo, niekto klame, niečo sa skrýva – a vy máte právo vedieť pravdu. Ideálne „zdieľajte to, šírte to skôr, ako nám to niekto zmaže“. Vždy ide o nejaké sprisahanie mocných, alebo sprisahanie sveta. Tak ako pri potravinách, ktoré sú označené logom žabky. Civilizovaný a vzdelaný svet vie, že ide o označenie potravín, ktoré pochádzajú z udržateľného prostredia a pracovníci pri pestovaní plodín nie sú vykorisťovaní. Internetová nevzdelanosť a nezáujem poznať pravdu si vymyslela, že sa tak označujú potraviny, ktoré patria akýmsi konglomerátom. Iní si vymysleli, že si tak Bill Gates označuje svoje výrobky. Ďalší internetový výmysel prišiel s tým, že tak sú označené potraviny s jedom, alebo tajnou vakcináciou. Skrátka jedna hlúposť za druhou.

Emócia pred rozumom

Úspešné hoaxy veľmi často cielia na naše emócie – strach, hnev, súcit, odpor alebo pocit, že sme súčasťou „odhalenej pravdy“. Pri čítaní šokujúcej nepravdivej správy sa v tele vyplavujú stresové hormóny (napr. adrenalín), ktoré mobilizujú pozornosť, zvyšujú zapamätanie a podnecujú impulzívne reakcie. Preto má hoax vyššiu šancu, že ho človek zdieľa ďalej – pretože „cíti“, že je dôležitý, aj keď ho racionálne neoveril.

Mechanizmus virality: prečo sa hoaxy šíria ako lavína

Virálne hoaxy vznikajú buď zámerne – ako nástroj manipulácie, alebo nezámerne – ako výsledok nepochopenia, dezinterpretácie či domnienky. Aby sa však z akéhokoľvek obsahu stal virálny hoax, musia byť splnené určité podmienky:

• Jednoduchý jazyk bez odborných výrazov – informácia musí byť ľahko pochopiteľná pre každého.
• Emocionálny náboj – šokujúci alebo poburujúci obsah motivuje k okamžitému zdieľaniu. Vyprovokuje vás k tomu, že ho zdieľate ďalej, alebo preberáte ako „svoju pravdu a svoje presvedčenie“.
• Zdanlivá dôveryhodnosť – uvedenie fiktívneho „zdroja“ (napr. „jeden doktor povedal“ alebo „videl som to na vlastné oči“, alebo „sestrina kamarátka videla“).
• Absencia autority alebo prekrútenie odborníkov – falošné citácie lekárov, vedcov, či inštitúcií, ktoré si bežný človek neoverí.
• Sociálny dôkaz – keď to zdieľajú známi, zdá sa to dôveryhodnejšie.

Príklady hoaxov a ich dopad

Na Slovensku aj vo svete sa vyskytli rôzne známe hoaxy – od neexistujúcich látok v potravinách, cez nepravdivé varovania pred nebezpečenstvami, až po zinscenované príbehy o únosoch detí či invázii migrantov. Azda každá dedina už pozná čiernu dodávku, ktorá oslovuje deti, alebo dokonca rovno unáša deti. V mnohých prípadoch sa tieto správy opakovane šíria v rôznych vlnách, pričom menia len názvy miest alebo mená zúčastnených osôb. Často sú to „skopíruj si tento text na nástenku, aby….“ správy, ktoré údajne majú vplyv na konanie Facebooku. Vraj ak si niečo zavesíte, alebo zdieľate, Facebook nespoplatní, alebo nespustí nejakú novú funkciu.

Zaujímavosťou je, že niektoré hoaxy sa šíria aj desaťročia – ako napríklad falošná výzva, že „Facebook bude od zajtra spoplatnený, ak nezdieľate tento status“. Dôvodom je, že informácia sa na prvý pohľad javí ako hrozba, ktorú treba riešiť hneď, a zdieľanie sa zdá ako jednoduchá ochrana.

Kto šíri hoaxy a prečo?

Hoaxy môžu šíriť:

• Bežní ľudia bez zlého úmyslu, ktorí len naleteli. Neoverujú si pritom informácie, alebo netušia ako.
• Tvorcovia obsahu zameraní na kliky, reklamu a pozornosť.
• Manipulatívne skupiny s cieľom polarizovať spoločnosť, oslabiť dôveru v inštitúcie alebo vyvolať chaos.
• Niektoré hoaxy vznikajú dokonca v rámci štátnych dezinformačných kampaní (tzv. hybridné vojny), kde je cieľom ovplyvniť verejnú mienku alebo destabilizovať spoločnosť. Vidíme tento prípad najmä medzi tými, ktorí sa snažia na internete vytvoriť pocit, že útok Ruska na Ukrajinu, vraždenie a bombardovanie je v poriadku, prípadne, že si Ukrajinci „koledovali“ a útok Ruska je „adekvátnou reakciou“.

Prečo ľudia veria aj očividným nezmyslom?

• Potvrdzovacie skreslenie (confirmation bias) – ľudia veria tomu, čo zapadá do ich názoru, aj keď je to nepravda.
• Nízka mediálna gramotnosť – mnohí ľudia nevedia rozoznať relevantné zdroje alebo neveria tradičným médiám.
• Nedostatok času – v rýchlosti ľudia často kliknú alebo zdieľajú bez overenia.
• Potreba patriť do skupiny – zdieľanie hoaxov môže posilňovať pocit spolupatričnosti v určitej komunite. Chcú byť plnohodnotným členom nejakej skupiny, okruhu ľudí, konkrétnych ľudí, alebo ich záujmov a preberajú ich názory a presvedčenie.

Ako sa brániť pred hoaxami?

• Overujte informácie z viacerých zdrojov.
• Dávajte si pozor na silne emocionálne texty.
• Nespoliehajte sa len na titulky alebo obrázky.
• Sledujte, kto správu zverejnil – a či má uvedený dôveryhodný zdroj.
• Zdieľajte zodpovedne – nie každá správa si zaslúži ďalšie šírenie.

Ak chcete vedieť viac o hoaxoch, ktoré kolovali internetom a rozhárali vášne dezinformátorov, pozrite si www.hoax.sk, alebo knihu Temná stránka slovenského internetu. Stojí za to. Kniha je v predpredaji na MARTINUS.SK, alebo na BUX.SK